Som nesmierne rád, že sa nám to po dvojročnom úsilí podarilo. Aj keď som si dlho nebol istý, sonografické vyšetrenie v necelých šiestich týždňoch potvrdilo moje podozrenie, že Mandy je "v tom". Radosť trochu skresľovala skutočnosť, že sme tam videli len dve, s uspokojivým konštatovaním pána doktora, že môžu byť aj tri, či štyri. Krytia prebehli 20.2. a 22.2., 10-ty a 12-ty deň hárania s Bak-om od Ipeľského brodu a šteniatka sa narodili po 63 dňoch gravidity.
Nástup pôrodu bol jednoznačne identifikovateľný. Mandy odmietla od rána žrať, celý deň v mojej kancelárii bola veľmi nervózna, hrabala, menila svoju pozíciu a po príchode domov veľmi ochotne vbehla do pôrodnice, ktorú si inak dovtedy nevšímala. Po nameraní telesnej teploty 37°C som sa rozhodol zavolať veterinárovi. Zhodli sme sa, že lepšie bude skontrolovať ju. Po našom príchode pán doktor Mandy vyšetril, zistil aj nástup mlieka a rozhodol sa, že ich predsa len vyberieme. Na svet prišli cisárskym rezom, vzhľadom na veľmi úzke pôrodné cesty. Nechcel som jednoducho riskovať stratu niektorého zo šteniatok. Aj pán doktor skonštatoval po zákroku, že vzhľadom na ich veľkosť by zrejme všetky neprežili. Vytierať a "štartovať" šteniatka bol pre mňa aj dcéru Barborku celkom nový zážitok. Chvíľami som z toho nemal dobrý pocit, zdalo sa mi totiž, že niektoré nejavia známky života. A stále ich na podložke neuveriteľne pribúdalo. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a všetky sú životaschopné a nádherné.Okamžite hľadali struky, aj keď nebola Mandy ešte celkom prebratá. Po nadobudnutí vedomia sa s Mandy stala starostlivá mamina.