16-09-2013
Pomerne úspešný a efektívny víkend.
V piatok ráno sme s Honey dohľadali diviaka, cez víkend sa mi podarilo v priebehu troch vychádzok uloviť dvoch srncov.
 
Vo štvrtok večer strieľal kamarát na diviaka, no nenašiel ani farbu ani diviaka. Volal mi večer, či by som mu ho nepomohol dohľadať, ale zásadne v noci diviakov nedohľadávam, pretože to považujem za mimoriadne nebezpečné, jednak pre psa, ale aj pre človeka, tak sme sa dohodli, že tam skočím ráno. Zhruba mi popísal, z ktorého posedu strieľal a čo sa udialo. V piatok ráno o ôsmej som dorazil s Honey na miesto a pretože som nevedel, kde presne je nástrel, pustil som ju jednoducho navoľno, nech si všetko prebehne a overí. Po pár minútach zmizla v húštine, tak som si zapálil cigaretu a čakal som. Keď Honey zmizne a nehlási stopu, niečo za tým je. Asi po piatich minútach zahlásila na mieste, tak som si nabil a vošiel som za ňou do bordelu. Zhruba po 200 metroch som ju našiel ako "vystavuje". Posmelil som ju, tak pobehla asi desať metrov a opäť začala hlásiť, vtedy som zbadal asi na 8 metrov v hýbajúcom sa malinčí diviaka. Dostrelil som ho, bol postrelený cez obe nohy spodkom hrudníka. Najskôr sa mi ale zdalo, že mu nič nie je, poranenie som zistil, až keď som bol úplne pri ňom.









Cez víkend som sa rozhodol navštíviť po dlhej dobe aj revír PZ, ktorom som členom. Vzhľadom na to, že jelenia ruja je tento rok akási posunutá alebo nevýrazná a nie sú ešte odstrieľaní srnci, rozhodol som sa povenovať im. Cez srnčiu ruju a ani po nej som nemal na srncov príliš času. V priebehu troch návštev revíru sa mi podarili uloviť dvaja srnci I. a II. vekovej triedy. Najväčšiu radosť mám ale z toho, že so mnou chodila von aj dcéra a zdá sa, že ju to baví.