28-11-2012
Honey opäť dohľadala.
Včera ráno dohľadala po 14 hodinách Honey diviaka, ktorého som postrieľal predvčerom večer.
Včera ráno dohľadala po 14 hodinách Honey diviaka, ktorého som postrieľal predvčerom večer.
Večer 26.11.2012 som po ôsmej večer strieľal na lanštiaka, po rane sa rozbehol opačným smerom, ako ostatní. Po overení nástrelu som našiel farbu, ktorá ma asi po 40 metroch doviedla na okraj borovicovej mladiny. Rozhodol som sa pokračovať až ráno a so psom. Ráno o pol desiatej som nasadil Honey, ktorá ma neomilne doviedla na okraj mladiny. Tu som ju vypustil a pomaly som sa pustil po farbe. V hustej mladine bola dosť zlá viditeľnosť, ale po 50 metroch v nej, som našiel pofarbené ležovisko. Ďalej však farba nepokračovala, tak som čakal. Asi po troch minútach Honey začala hlásiť na mieste, tak 50 metrov odo mňa. Potichu som sa tam pustil. Keď som uvidel Honey na 20 metrov, nebolo mi stále jasné na čo šteká. Až po hodnej chvíli som zbadal stáť diviaka v palachu 10 metrov od nej. V prvom momente mi napadlo, či je to vôbec on, zdal sa mi trocha väčší ako som predpokladal. Čakal som čo urobí. Až sa rozbehol, zbadal som, že kuľhá, tak som vystrelil, ale samozrejme som už chybil. Honey letela za ním a po 100 metroch opäť hlásila na mieste. Podarilo sa mi priblížiť na 50 krokov a druhý krát som sa už nemýlil. Pri streľbe večer som si zrejme neuvedomil, že diviak stál jemne šikmo odo mňa. Rana bola na spodok lopatky, trocha nízko, a vyletela na podbradku. Samozrejme ma nedobrá rana vždy mrzí, našťastie sa nám ho podarilo nájsť.
